Ako sa stravovať pri autoimunitnom zápale štítnej žľazy
Ak nám bola diagnostikovaná tzv. Hashimotova tyreoiditída, alebo autoimunitný zápal štítnej žľazy, alopatická medicína nás ihneď odkazuje na lieky a neskúma pôvodnú príčinu, ktorá tkvie v unavenom či stresovanom imunitnom systéme. Táto liečba je však väčšinou iba udržiavacia, neskľudní rozbúrený imunitný systém, ktorý medzitým úplne dokoná svoju ničivú prácu. Nerieši sa totiž príčina, iba následok. Potom je už ťažké hľadať cestu von z tohto bludného kruhu, lebo naša bežná medicína nás drží plne v hrsti. Bez hormónov štítnej žľazy bude kvalita života veľmi obmedzená, s tými syntetickými však tiež. Väčšinu pacientov, ktorý užívajú Euthyrox či Letrox, trápi pocit plnosti po jedle, neustále nafukovanie brucha, nadúvanie, depresie, nespavosť… – toto sú väčšinou sprievodné javy tejto udržiavacej „liečby“. Zvláštne je, že za celých dlhých 100 rokov, od kedy je táto diagnóza známa, sa lekárskej vede (teda aspoň tej západnej, bežne dostupnej) nepodarilo zistiť, kde tkvie príčina zmäteného imunitného systému. Iba sa predpíšu lieky. Ako by sme lístky uschnutého stromu prefarbili na zeleno, aby aspoň chvíľu ešte nejako vyzeral …
Spúšťačom autoimunitnej poruchy je prakticky čokoľvek. U jedného stres, u druhého nevhodne poskladaná strava s nadmierou alergénov, ako je lepok a laktóza. Veľakrát sa na zozname alergénov objavuje sója obsahujúca strumigény, ktoré cielene vychytávajú hormóny štítnej žľazy. Nadmiera pohybu či nedostatok spánku, chémia v strave a v kozmetickom priemysle, neschopnosť zastaviť sa a žiť TU a TERAZ. Odpoveď však veľakrát sami dobre poznáme …
Autoimunitnú poruchu, vo svojej podstate zápal, možno zmierniť či úplne potlačiť, ak obohatíme svoj jedálniček o viac protizápalových potravín. Navyše, štítnej žľaze (v ktorej prebieha tiež metabolizmus), ak jej uľavíme, je veľmi pravdepodobné, že telo obnoví poškodené tkanivo. Tento proces však treba podchytiť v začiatku. Ak uschne strom, jeho listy ešte síce možno namáčať do farby, jeho korene však k životu prebudíme už ťažko.
NIEKOĽKO TIPOV A ZÁKLADNÝCH POTRAVÍN, Z KTORÝCH JE MOŽNÉ POSKLADAŤ JEDÁLNIČEK A ZMIERNIŤ ČI POTLAČIŤ ZAČÍNAJÚCI AUTOIMUNITNÝ ZÁPAL:
V prvom rade preventívne vylúčte laktózu a lepok.
Laktóza
Ak vám vylúčenie laktózy bude robiť problém, vynechajte aspoň mlieko a ponechajte skutočne kvalitné, najlepšie kyslomliečne produkty. Tu je laktóza z veľkej časti premenená na kyselinu mliečnu. S mliečnymi výrobkami to môže byť komplikované, ale aj tu je veľa spôsobov ako na to. Kravské pasterizované mlieko možno vymeniť za mlieko kokosové, mandľové, konopné či makové. Ich príprava je veľmi jednoduchá. 100 g orechov či semienok namočíme na 24 hodín do 500 ml vody, následne dobre rozmixujeme a precedíme. Takto prichystané mlieko možno použiť na prípravu kaše, dezertov alebo ovocných kokteilov. Namiesto syrov sa naučte chystať najrôznejšie nátierky, napr. avokádovú, pohánkovú či strukovinové. Výborné sú tak isto aj kešu oriešky. Ak to už pre vás bez mliečnych pokrmov bude neúnosné, občas si doprajte tučnejšie kozie produkty ako je syr, kefír či tvaroh. Čím viac tuku, tým menej laktózy. Do stravy pridajte tiež kvalitné zdroje vápnika, ktorými sú mandle, mak, sezam.
Lepok
Čo sa týka lepku, tu nenabádam k striktnej konzumácii umelých poskladaných bezlepkových potravín, ako je kukuričný či ryžový chlieb. Takéto produkty sa medzi tie zdravé a vhodné nezaraďujú. Po celú dobu úpravy jedálnička sledujte CRP v krvi, ukazovateľ zápalu. Ak jeho hodnota výrazne klesne, ste na správnej ceste. Akonáhle sa zregeneruje telo a opäť sa postaví na nohy, môžete pomaly pridávať kvalitnejšie suroviny, ako je špalda, jačmeň, občas raž. Minimálnym obdobím na zlepšenie je však jeden rok. Myslite na to, že čím čistejšie potraviny telu doprajete, tým menej metabolizmus zaťažíte. Pšenicu, jačmeň a raž nahraďte pšenom, pohánkou, ovsenými vločkami (vločky, ktoré nie sú kontaminované pšeničným lepkom ponúka napríklad česká značka Emco), amarantom, quinoa, jazmínovou ryžou alebo ryžou Basmati natural. Pšeničné cestoviny vymeňte za pohánkové. Rovnako využite bezlepkového charakteru strukovín, z ktorých medzi tie ľahšie stráviteľné patria červená šošovica, šošovica beluga, adzuki, mungo či cícer. Doprajte si ovocie, orechy, batáty či zemiaky, ak sa vám zacnie po pečive, celá rada predajní so zdravou výživou ponúka pohánkový chlieb. Môžete si nachystať rizoto, pohánkový nákyp, zeleninový šalát s quinoou, prípadne quinou použiť ako prílohu a k nej upiecť rybu.
Pozor na pretvorené bezlepkové produkty, väčšinou vykazujú vyšší glykemický index a zloženie pochybných ingrediencií.
Omega 3 a 6 nenasýtené mastné kyseliny
Ďalší významný protizápalový základ. Dobrým zdrojom týchto esenciálnych mastných kyselín bývajú ryby, odporúča sa však voliť z rýb najvyššej kvality, napr. losos z čistej vody, nie z farmového chovu. Ďalej si zvyknite na čistý ľanový či konopný olej, semená, orechy, mäso z voľne sa pasúceho dobytka. Všade tu nájdete veľmi zaujímavé množstvo omega 3 a 6 nenasýtených mastných kyselín.
Vitamín D
Nie nadarmo sa hovorí, že národy, ktoré vystavujú svoju pokožku slnku, sú autoimunitnými poruchami postihnuté najmenej. Už 30 minút denne postačí, aby sa cez obnaženú kožu vstrebala odporúčaná denná dávka tohto cenného vitamínu. Pozor však, vitamín D je blokovaný akýmkoľvek opaľovacím krémom. Zaujímavé množstvo získate taktiež zo stravy, výborné sú tučnejšie ryby, tu opäť krásne poslúži losos. Ďalej je to vajce, pivo, šampiňóny, pre ktorých rast bolo použité svetlo. Vitamín D napomáha vstrebávaniu vápnika, predchádzať vzniku rakovinových procesov, chrániť kardiovaskulárny systém, znížiť hladinu cukru v krvi (za predpokladu dodržiavania diétnych pohybových opatrení). Cez zimu, keď je slnka menej, odporúča sa užívať niektorý z potravinových doplnkov.
Enzýmy a ich životodarná sila
V prvých fázach „choroby“ sa odporúča zaradiť čo najviac enzymaticky aktívnych potravín, čo v praxi znamená, čím viac čerstvého, tým lepšie. Toto pravidlo sa osvedčuje nanajvýš na sklonku jari a v horúcom lete, kedy je nám dopriate čerpať z neutíchajúcich slnkom prehriatych zdrojov prírody. Aby ste zo stravy získali čo najviac protizápalových enzýmov, odšťavujte, chystajte šaláty, nakličujte, namáčajte. Cez zimu treba s čerstvými potravinami šetriť, lebo telo ochladzujú a mohli by tak oslabiť jedno z centier našej imunity, ktorým je slezina. Aj v zime si však možno dopriať každý deň 1/2 litra čerstvej mrkvovej šťavy so zázvorom alebo škoricou.